Asi sa všetci zhodneme, že poctivým domácim údeninám nesiahajú tie vákuované ani po členky. Domáca klobása s vysokým podielom mäsa, črievka živočíšneho pôvodu, dochutené čerstvými bylinkami a s minimálnym podielom konzervantov, to je to pravé orechové. Vyskúšali sme to na udiarni od Webera a poriadne v nej zakúrili.
Dva rošty a vysoký poklop
Na rozdiel od normálneho grilu je táto udiareň fakt veľká. Poklop aj spodok sú dosť podobné klasickému kotlovému grilu. Hlavný rozdiel je v tele udiarne, čo je vysoký valec s dvoma nerezovými roštami na údenie. Objem valca je naozaj veľký, takže sa doňho dá napchať hromada mäsa ... trebárs ako v našom prípade pätnásť kíl bôčika, ktorú sme pokusne do udiarne natlačili a krásne vyúdili. Zmestilo by sa aj viac, ale čo na to náš žlčník?
Intuitívnu montáž zvládne každý
Kým stavba klasickej v podobe drevenej búdy vyžaduje remeselnú zručnosť a istú skúsenosť s prácou s drevom, dať dokopy túto smaltovanú udiareň od Webera je rovnaká brnkačka ako postaviť hrad z kociek. A s návodom do zvládne úplne každý. Všetko do seba pasuje, konštrukcia je hrozne jednoduchá a stačí jedny ruky a jeden skrutkovač. Počas pätnástich minút máte udiareň komplet zostavenú.
Dym sa chladí vodou
Do tejto udiarne sa leje 10 litrov vody. Nie nepomýlili sme sa, objem nádržky je taký veľký, že do nej môžete naliať pokojne celú kanvu vody. Voda tam je preto, aby ochladzovala dym a vám sa nepodarilo mäso hore spáliť alebo údiť na príliš vysokú teplotu. Keď údite dlhšiu dobu, je potrebné veľa vody, preto taká veľká nádrž príde vhod. My sme museli počas, po dvoch hodinách údenia doliať vodu znova
Drevo alebo údiace lupienky? Skúsili sme oboje
Samotný výrobca udiarne odporúča používať údiace lupienky alebo klátiky. My sme skúsili lupienky, čo je vlastne naštiepkované čerešňové drevo. V ponuke sú ale aj ďalšie príchute, ako napríklad lupienky z jabloňového dreva, exotických drevín alebo zo sudov od whisky. Pred začatím údenia musíte lupienky namočiť do vody, inak vám zhoria príliš rýchlo a nič s nimi nevyúdite. V tomto prípade sa udiareň rozkúri bežnými grilovacími briketami alebo dreveným uhlím. Lupienky sa potom používajú vyložene len kvôli aróme a chuti. Tie robia ten dym. Skúsili sme ale údiť aj na obyčajnom bukovom dreve. Ide to tiež celkom dobre, ale musíte dávať pozor, aby vám drevo neblaflo a nespálilo sa vám tak mäso. Je to pochopiteľne lacnejší variant než lupienky, na druhej strane nie každý má za domom 40 metrov dreva na kúrenie v kotli.
Najskôr rozpálime, potom zalejeme
Rozkúrenú udiareň musíme ochladiť. Na ohnisko nasadíme údiaci valec a doňho dáme lavór na vodu a celý ho naplníme. Samozrejme lavór dáme do udiarne prázdny a vodu doňho nalejeme zvlášť. Z boku má udiareň dvierka, takže to je ľahká práca. Rozhodne ľahšie než do udiarne pchať plný lavór vody. Keď to urobíte, spálite si ruky, budete mokrý, budete smrdieť a všetci sa vám budú smiať.
Mäso pridávame postupne
Nad lavórom s vodou je asi tridsať centimetrov miesta. Táto časť udiarne zostane prázdna. Prvý rošt s mäsom je až vysoko nad ňou. Dôvodom je teplota, ktorá nesmie byť príliš vysoká. Inak by sme mäso skôr grilovali, než údili, čo nie je hlavným zmyslom udiarne. Mäso v udiarni nevešiame, ale voľne pokladáme na nerezové rošty. Tie isté rošty, aké sú v griloch. Keď si uvedomíte, koľko mäsa sa zmestí do bežnej 57ky grilu, pochopíte, prečo sa do tejto udiarne vojde toľko mäsa. Udiareň má totiž tieto rošty rovno dva, pekne nad sebou. Najskôr zaplníte prvý (ten spodný), pridáte ďalší rošt a naskladáte naň kusy mäsa.
Kontrolujte teplotu
Hoci vám môže udiareň pripomínať gril, majte stále na pamäti, že negrilujete, ale údite. To znamená zabudnúť na prudké pečenie steakov pri 200 stupňoch Celzia, ale pekne piánko pozvoľna, pomaličky v pokoji. Jediný spôsob ako to skontrolovať je pomocou teplomerov. Nie podľa toho, koľko dymu sa valí z udiarne von. Je ho veľa, aj keď údite na 40, alebo na 140. V oboch prípadoch čmudí rovnako. Na teplomere je vyznačená ideálna teplota na údenie. Ale pri údení používajte sedliacky rozum a teplotu upravujte vždy podľa toho, čo máte práve pod pokrievkou.
Regulácia teploty a dymu
Ak viete, ako fungujú kotlové grily od Webera, nebude pre vás regulácia teploty u udiarne nič nové. Rovnaké ovládacie prvky ako máte na griloch, nájdete aj na tejto udiarni. Tzn. horné a spodné sanie vzduchu reguluje ako teplotu, tak množstvo dymu. Keď vám udiareň kúri moc, privrite spodnú klapku. Než udiareň nabehne do bežného prevádzkového režimu, chvíľku to trvá. Predsa len kým ohrejete 10 litrov vody, chvíľu si počkáte. Potom už si udiareň drží teplotu relatívne sama bez cudzej pomoci, takže sa môžete bez obáv venovať pivu a svojim priateľom. Majte ale na pamäti, že voda postupne ubúda. V žiadnom prípade sa nesmie všetka odpariť. Tým by ste celé údenie pochovali.
Umývanie je otrava
Každá paráda má dve strany mince. Údenie je síce super, ale špinavá záležitosť. Minimálne po údení by sa mala udiareň vyčistiť, pretože keď necháte špinu zaschnúť do druhého dňa, môžete po susedoch začať zháňať vapku ako my. Nie sme žiadne prasiatka, napríklad náš kotlový gril si po záhradnej párty vždycky očistíme, ale toto bola naozaj iná liga. Zabudnite na čistič v spreji a podobné srandičky. Ak ich na udiareň nevyplácate viac, umyjete starú belu. My sme nakoniec použili na umytie vapku a mala s tým čo robiť. Dym totiž udiareň neuveriteľne špiní. A ak pristúpite na logiku, že udiareň by mala byť rovnako čistá ako váš gril vedľa, tak to čistenie holt nejaký čas zaberie. Nedá sa svietiť. Samozrejme môžete nechať udiareň trošku špinavšiu ako gril a ušetriť si ruky aj nervy. Ale v záujme zachovania duševného zdravia by som to s čistením nepreháňal…
Výhody
- vyudí množstvo mäsa naraz
- ľahko sa rozkúri
- výborná regulácia teploty
- jednoduchá montáž
- dobrý pocit z poctivého domáceho údenia
Nevýhody
- Mäso nevešiame na háčiky, ale pokladáme na rošt
- Nádoba na vodu by mohla byť raz taká veľká, dolievať vodu nie je nič moc
- Čistenie…kapitola sama o sebe
- Ťažko udržíte v udiarni teplotu pod 60 °C, chce to cvik